Vyhorieť či nevyhorieť? Psychiatrička radí, ako rozpoznať hrozbu a brániť sa
Dnešná bláznivá doba prináša veľké výzvy pre psychické zdravie nielen našich pacientov, ale aj nás samotných a našich spolupracovníkov. Téma syndrómu vyhorenia je pre zdravotníkov obzvlášť aktuálna. V nedávnom webinári sa o svoje odborné znalosti podelila MUDr. Jana Poradovská, psychiatrička z ambulancie PREdušu, a ponúkla cenné rady, ako tento stav včas identifikovať a ako mu predchádzať.
Čo je syndróm vyhorenia a ako sa líši od depresie?
Prvým krokom je pochopenie, že syndróm vyhorenia nie je duševná choroba, ale psychosociálny jav vznikajúci z chronického pracovného stresu, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť. Charakterizujú ho tri hlavné dimenzie: pocit vyčerpania a úbytku energie, mentálny odstup či cynizmus voči práci a znížená profesijná výkonnosť.
Zásadné je rozlíšenie medzi vyhorením a depresiou. Zatiaľ čo vyhorenie je vždy spojené s prácou alebo profesijnou rolou , depresia zasahuje do všetkých oblastí života. Človek trpiaci vyhorením si môže hovoriť: „Už nechcem chodiť do tej práce, nechcem vidieť tých ľudí,“ ale inak má chuť žiť. Naopak, pri depresii sa objavujú myšlienky ako: „Ja som zlý, nič nemá zmysel“. Dovolenka môže pri vyhorení priniesť dočasné zlepšenie, pri depresii však máva minimálny efekt.
Varovné signály a rizikové faktory
Syndróm vyhorenia sa prejavuje na troch úrovniach. Medzi telesné príznaky patrí chronická únava, ktorá nemizne ani po odpočinku, poruchy spánku, bolesti hlavy a svalové napätie. Po psychickej stránke sa môže objaviť cynizmus, pocity nekompetentnosti, úzkostné prežívanie a strata zmyslu. V správaní sa to prejavuje zníženou výkonnosťou, prokrastináciou, sociálnym stiahnutím a únikovými stratégiami, ako je napríklad nadmerné sledovanie seriálov (binge-watching).
Medzi najohrozenejšie profesie patria tie, ktoré sa venujú duševnému zdraviu, pedagogike a medicíne. Riziko zvyšujú aj osobnostné črty ako perfekcionizmus, nízka asertivita a vysoká potreba uznania. Mýtom je, že ten, kto svoju prácu miluje, nemôže vyhorieť. Práve naopak – nadšenci a ľudia s vysokou vnútornou motiváciou patria k najrizikovejším skupinám. Fáza nadšenia je totiž prvým krokom v modeli vyhorenia.
Prevencia a cesta k rovnováhe
Kľúčom k prevencii je schopnosť nastaviť a udržať si hranice. To zahŕňa aj tzv. digitálny detox, ktorý preukázateľne znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu. V pracovnom prostredí hrajú dôležitú úlohu supervízie a bálintovské skupiny, ktoré pomáhajú spracovávať náročné situácie a predchádzať vyčerpaniu.
Na záver zaznela silná myšlienka, ktorú sa oplatí si pripomínať: „Starať sa o seba a mať svoje zdravie na prvom mieste nie je sebectvo“. Aby sme sa mohli starať o druhých, musíme mať z čoho brať. Táto starostlivosť o seba samého nie je luxus, ale nutnosť pre udržateľný a zdravý profesijný i osobný život.
Pre plný záznam z webinára vyplňte kontaktný formulár.